Obec Košické Olšany leží 9 km od Košíc v údolí aluviálnej nivy rieky Torysy, ktorá z morfologickej roviny východným smerom prechádza do mierne modelovaného reliéfu Toryskej pahorkatiny. Aluviálna niva rieky Torysy je budovaná kvartérnými fluviálnymi sedimentami holocénu reprezentovanými prevažne hlinami, pieskami a ílami. Geologicky sa Košické Olšany nachádzajú v južnej časti Košickej kotliny a ležia na významnej hydrogeotermálnej štruktúre komplexu merozoidných hornín, v ktorých sa v hĺbke nad 2000 m vyskytuje vysokotermálna voda s teplotou až 150 stupňov Celzia. Nadmorská výška sa pohybuje od 190 do 343 m v chotári. Stred obce má nadmorskú výšku 202 m. Katastrálna výmera obce je 867 ha, z toho poľnohospodárska pôda je 674 ha a zastavané plochy majú 30 ha. Prevažná časť zástavby obce je po pravej strane cesty I. triedy smerom z Košíc na Michalovce a Ukrajinu, za riekou Torysou. Nepatrná časť zástavby je tiež po oboch stranách odbočky križovatky smerom na Rozhanovce a Prešov. Hranicu územia z východnej strany tvorí lesný porast (Želiarsky les, Cirkevný les, Kupný les) s chotármi obcí Ďurďošík a Olšovany. Zo západu tvorí hranicu lesný porast chotára obce Košická Nová Ves. Na severnej strane obec susedí s obcami Rozhanovce a Hrašovík a na južnej strane s obcou Sady nad Torysou (Byster , Zdoba). Časti katastra obce, ktorých pôvodné názvy sú: Dlhé, Cale, Kamence, Hačky, Vinice, Dovinickovce, Štepník, Revitky, Herasky (Vyšný Olčvár) a Olčvariho les, Galašov les, Podhory krátke, Za cintorínom, Komukert, Prosická (Nižný Olčvár) tvoria ovocný sad (cca 170 ha). Záhradkárska oblasť je v častiach Girady, Lužiky a Zadky (cca 20 ha). Ornú pôdu predstavujú časti: Girad Majer, Tretí hon, Úzke, Dlhé, Stredné, Úboč a pod Bikešom, Ortaše, Herky, Pánske lúky, Galošiho lúky, Olčvariho lúky, Podsiláš a Konopiská. Údolie rieky Torysy, v ktorom sa nachádza naša obec, je súčasťou hlavnej ťahovej cesty vtáctva územím Slovenska. Dôležitým krajinoštruktúrnym prvkom územia sú zachovalé pôvodné brehové porasty neregulovaného koryta rieky Torysy, tvorené vŕbou bielou a jelšou lepkavou. Štruktúru porastov dopĺňa hustý krovinný a bilinný porast a nepôvodné jedince topoľa. Tieto porasty poskytujú dostatočné úkrytové, reprodukčné miesta a možnosti potravy viacerým druhom fauny. Žije tu, v našej prírode kriticky ohrozená vydra riečna, ohrozený rybárik riečny i pozornosť si zasluhujúca krídelníčka lužná. Pestrosťou farieb a hlasom zaujme vlha obyčajná. Neutíchajúci vtáčí spev posilňuje spev sv?iaka riečneho, umocňovaný spevom slávika obyčajného a prenikavý spev penice čiernohlavej. V dutinách pňov vŕb hniezdia sýkorky a ďatle. Stračie hniezda obsadzujú myšiarky a pustovky. Prírodovednú hodnotu má aj rybník na okraji záhradkárskej osady. Ten je v prvom rade dôležitým miestom reprodukcie obojživelníkov.

Obec Košické Olšany je poľnohospodárskou usadlosťou, ktorá sa už ako rozvinutá dedina spomína v I. polovici 13. storočia. Počiatky osídlenia v chotári dnešnej obce, sú však oveľa staršie. Archeologickými nálezmi sú doložené už v 2. tisícročí pred našim letopočtom a s väčšími alebo menšími prestávkami trvá osídlenie až dodnes. K budovaniu svojich sídiel práve na tomto mieste viedla našich predkov výhodná poloha v blízkosti rieky, okolo ktorej išla už v praveku trasa obchodnej cesty. Je veľmi pravdepodobné, že stará stredoveká cesta, v písomnostiach uvádzaná ako „Olcharutha“ z Košíc sledovala trasu svojej staršej predchodkyne. V roku 1997 vykopaný „bronzový poklad“ tieto úvahy potvrdzuje, pretože vek šperkov a zbraní je odhadovaný na 3300 rokov.

História a vývoj obce do roku 1945.
Prvý raz sa naša dedina spomína v roku 1288, keď Dionýz, syn komesa Buduna (Bodon) z rodu Aba-rabítesko-menta, prijíma palatína Omodeja, syna Dávida, adoptívneho syna, a dáva mu svoju čiastku v Krásnej nad Hornádom (Siplak) i s patronátnym právom. V tomto práve sú zahrnuté všetky majetky dedín Olchwar a Vla (Olšovany), ktoré daruje kláštoru v Krásnej nad Hornádom. Z tohto vyplýva, ze v tomto čase bola dedina „Olchwar“ vyvinutou, zaľudnenou a radila sa medzi „villa“ (samostatná obec). Avšak v spomínanom roku 1288 sa nedostala celá obec Olchwar kláštoru. Druhá časť dediny ostala aj naďalej v rukách šľachty, teda Omodejovcov (palatína). A aj v roku 1303 je v rukách Tejže vetvy Aba, sídliacej v Slanci Petra zo Slanca. Roku 1337 sa previedol opis hraníc opátstva – kláštora v Krásnej nad Hornádom. Tento dokument uvádza, že existujú dve dediny Olchwar, z ktorých jedna patrí palatínovi Drughetovi Nižný Olčwar a druhá kláštoru v Krásnej n/Hornádom Vyšný Olčwar. Olčwariovci- šľachta bola rozvetvená rodina a spravovala majetky aj mimo obce. V roku 1391 sa rodinný majetok rozšíril o kissidanky (Malá Ida), tiež omodejanky majetok- vlastne o pozemky gergelyského (Gregorovce) statku. Na tomto majetku sa podieľali synovia Jána Olčwariho Andrej a Déneš a syn Imricha Baktaiho Ladislav. Déneš prevzal do zálohy myslavský majetok (Myslava) Petra Chyrkého za 100 zlatých forintov. Manželka Jána Olčwariho Erže, predtým vdova po Jakubovi Ujtolussim (Košická Nová Ves) poručila svoje veno manželovi s podmienkou, aby každý týždeň dal slúžiť omšu v olčwarskom kostole svatej Kataríny za pokoj jej duše. Roku 1450, keď vymrela rodina Mikuláša Benyckého, majetok Benyck (Beniakovce) pripadol podľa kráľovského collatia Štefanovi Zbugyaimu a Ondrejovi Olčwarimu. V roku 1472 Kecerovci (potomkovia Petra zo Slanca), dali dediny Opiná a Vtáčkovce panej z Olčwára- Dorote. Potomkovia Olčwáriovcov vlastnili majetky v Zemplíne Sedmohradsku (Rumunsko) a dnešnom Maďarsku. Olčwáriovci bol významný šľachtický rod, ktorý mal aj právo meča a vlastnil svoj erb.

Niektoré mimoriadne udalosti za popisované obdobie:
V roku 1910, v máji padal silný ľadovec. Obilniny zničil na 80% a okopaniny na viac ako 50%. v roku 1911, v máji v obci vypukla „slintačka“. Zašlo veľa hovädzieho dobytka, obec bola uzavretá pre okolitý svet 6 mesiacov. v roku 1912, v septembri vypukol veľký požiar. Zhorelo 19 stodôl, ktoré stáli na ľavom brehu rieky Torysy po okraji veľkej pažiti. V roku 1914 noviny „Kassai Ujság“ dňa 29.10. píšu, ze v Olčvári sa vyskytlo ochorenie na choleru (podľa pamätníkov týfus). Zomreli Radači Milan 23 ročný, Zátorská Anna 30 ročná a Tóthová Anna 32 ročná. Obec uzavretá po dobu 4 mesiacov. V roku 1919 na turíčnej zábave po vzájomnej potýčke bo zabitý Pavol Takáč – syn starostu obce. V tom istom roku v júli zhoreli stodoly Zátorského Jána, Mašleja Andreja, Vargu Michala a Vargu Ondreja.

História a vývoj obce po roku 1945:
Po roku 1945, po ukončení II. svetovej vojny sa uskutočňujú politicko-spoločenské zmeny. V novom štátnom zriadení vzniká systém štátnych orgánov, v ktorom Miestny národný výbor predstavoval najnižší stupeň samosprávnych orgánov štátnej moci. Prvé MNV v Košických Olšanoch bolo ustanovené 3. februára 1945. Za predsedu bol menovaný Andrej Lukáč, pôvodom z obce Ploské, ktorý vo vojnovom období žil aj s rodinou v Košických Olšanoch a bol štátnym cestárom. Rovnako boli menovaní aj členovia MNV. Pre toto obdobie je charakteristická častá zmena v zložení členov MNV ale najmä jeho predsedu. Po voľbách roku 1946, ale aj v ďalších rokoch predsedu MNV volili novozvolení poslanci zo svojich radov a to na prvom plenárnom zasadnutí. Kandidátov na poslancov pre voľby navrhovali spoločenské organizácie Národného frontu. V povojnových rokoch sa pociťoval značný nedostatok potravín, ale najmä priemyselného tovaru. Celoštátne bol zavedený lístkový- bodový systém, ktorý bol zrušený až v roku 1953. Hospodárilo sa súkromne a v obci začali prevádzkovať svoju živnosť Ján Loja- krčmár, Andrej Bajer- mäsiar, Andrej Dubecký- kováč, Jaroslav Martinásek- betonár, Imrich Takáč- miešaný tovar a Štefan Straka- živá a rezaná hydina. V rokoch 1979-1986 JRD ako investor uskutočnilo výystavbu ovocného sadu, v ktorom bol vystavený klimatizovaný sklad ovocia. A v ňom bola nainštalovaná automatická linka na spracovanie ovocia. Linka nebola sprevádzkovaná z dôvodov politicko- spoločenských zmien, ktoré sa udiali začiatkom 90-tych rokov. Postupná mechanizácia poľnohospodárskych prác umožňovala odchod ľudí z poľnohospodárstva do priemyslu.