Obec Košické Olšany leží 9 km od Košíc v údolí aluviálnej nivy rieky Torysy, ktorá z morfologickej roviny východným smerom prechádza do mierne modelovaného reliéfu Toryskej pahorkatiny. Aluviálna niva rieky Torysy je budovaná kvartérnými fluviálnymi sedimentami holocénu reprezentovanými prevažne hlinami, pieskami a ílami. Geologicky sa Košické Olšany nachádzajú v južnej časti Košickej kotliny a ležia na významnej hydrogeotermálnej štruktúre komplexu merozoidných hornín, v ktorých sa v hĺbke nad 2000 m vyskytuje vysokotermálna voda s teplotou až 150 stupňov Celzia. Nadmorská výška sa pohybuje od 190 do 343 m v chotári. Stred obce má nadmorskú výšku 202 m. Katastrálna výmera obce je 867 ha, z toho poľnohospodárska pôda je 674 ha a zastavané plochy majú 30 ha. Prevažná časť zástavby obce je po pravej strane cesty I. triedy smerom z Košíc na Michalovce a Ukrajinu, za riekou Torysou. Nepatrná časť zástavby je tiež po oboch stranách odbočky križovatky smerom na Rozhanovce a Prešov. Hranicu územia z východnej strany tvorí lesný porast (Želiarsky les, Cirkevný les, Kupný les) s chotármi obcí Ďurďošík a Olšovany. Zo západu tvorí hranicu lesný porast chotára obce Košická Nová Ves. Na severnej strane obec susedí s obcami Rozhanovce a Hrašovík a na južnej strane s obcou Sady nad Torysou (Byster , Zdoba). Časti katastra obce, ktorých pôvodné názvy sú: Dlhé, Cale, Kamence, Hačky, Vinice, Dovinickovce, Štepník, Revitky, Herasky (Vyšný Olčvár) a Olčvariho les, Galašov les, Podhory krátke, Za cintorínom, Komukert, Prosická (Nižný Olčvár) tvoria ovocný sad (cca 170 ha). Záhradkárska oblasť je v častiach Girady, Lužiky a Zadky (cca 20 ha). Ornú pôdu predstavujú časti: Girad Majer, Tretí hon, Úzke, Dlhé, Stredné, Úboč a pod Bikešom, Ortaše, Herky, Pánske lúky, Galošiho lúky, Olčvariho lúky, Podsiláš a Konopiská. Údolie rieky Torysy, v ktorom sa nachádza naša obec, je súčasťou hlavnej ťahovej cesty vtáctva územím Slovenska. Dôležitým krajinoštruktúrnym prvkom územia sú zachovalé pôvodné brehové porasty neregulovaného koryta rieky Torysy, tvorené vŕbou bielou a jelšou lepkavou. Štruktúru porastov dopĺňa hustý krovinný a bilinný porast a nepôvodné jedince topoľa. Tieto porasty poskytujú dostatočné úkrytové, reprodukčné miesta a možnosti potravy viacerým druhom fauny. Žije tu, v našej prírode kriticky ohrozená vydra riečna, ohrozený rybárik riečny i pozornosť si zasluhujúca krídelníčka lužná. Pestrosťou farieb a hlasom zaujme vlha obyčajná. Neutíchajúci vtáčí spev posilňuje spev sv?iaka riečneho, umocňovaný spevom slávika obyčajného a prenikavý spev penice čiernohlavej. V dutinách pňov vŕb hniezdia sýkorky a ďatle. Stračie hniezda obsadzujú myšiarky a pustovky. Prírodovednú hodnotu má aj rybník na okraji záhradkárskej osady. Ten je v prvom rade dôležitým miestom reprodukcie obojživelníkov.